Keď minulosť povie - Zastav sa! 1.

Iste ich máte doma aj vy. Veci a vecičky, ktoré nevyrobila veľkovýrobná linka kdesi "ktoviekde", ale vznikli prácou šikovných rúk.
Vždy na mňa dýchne nostalgia rokov dávno zabudnutých, keď niektorú z tých peknôtok chytím do rúk.

Začnem najstarším.
Moja stará mama Jolana už medzi nami nie je štvrť storočia. Ale spomienky na atmosféru jej bytíku neblednú.
Keď som sa preberala množstvom vecí, ktoré po nej ostali, našla som zvláštny vyšívaný čepiec.

Možno by na ňom nebolo nič zvláštne, odhliadnuc od faktu, že látka, na ktorom sú vyšité husté ornamenty je jemnučká, výšivky žiarivé a zachované, keby som nebola natrafila na malú ateliérovú fotografiu.

Keď bola moja stará mama malé šesťročné dievčatko, začala chodiť do školy. A na pamiatku tej veľkej udalosti, jej rodičia nechali urobiť fotografiu v kroji.

Dobre si všimnite, čo má dievčatko na hlave.

Nevidieť dobre? Tak si záber priblížime.

Áno! Je to spomínaný čepiec.

Vôbec netuším, či bol robený pre príležitosť fotografovania, ale pravdepodobne ho rodina vlastnila už dlhšie.
Fotografia, aké sa v minulosti robievali vo fotoateliéroch. Na prednej strane, v pravom dolnom rohu, je zreteľný odtlačok do hĺbky - "firemné logo".
Na zadnej strane je venovanie rodičov, milovanej dcére. Dôležitý je, okrem iného, dátum. September 1921.
Nádherná výšivka má dokázateľne 93 rokov. Alebo i viac.

Škoda len, že netuším nič o pôvode výšivky. Do ktorého kraja, oblasti ju zaradiť. Na internete som našla vzhľadovo podobné, ale ja sa veru necítim na odborníka.
Stará mama strávila detstvo vo Vrútkach, tak možno odtiaľ, z Turca. :D

K nadpisu som pridala číslo 1. Pôvodne som chcela napísať jeden článok a doň vtesnať všetko. Ale to by som pre pc sedela do rána.
Pokračovanie niekedy nabudúce.
A ak by ste vedeli niečo o pôvode vyšívaného čepca, ozvite sa. :D
Dovidenia pri ďalšom dieliku série o rukách, čo po sebe zanechali krásu.

Dopozašívania :D