O mne

Volám sa Andrea a šitie ma sprevádza skoro celý život. Nie som žiaden profesionál, som len nadšený amatér :D
Blog som si založila ako svoj postrehovník a prehľadnú zbierku odkazov na kadečo, čo s patchworkom súvisí.
Alebo aj nie celkom.
Ak niekomu moja zbierka pomôže v začiatkoch šitia patchworku, alebo šitia všeobecne, budem rada.
Dopozašívania :D
Andri
UPOZORNENIE: Na blogu som robila malé upratovanie - menila som označenia príspevkov, aby sa ľahšie hľadali a pribudla lišta hore (priamo pod cievkami s nitkami)
Žiaden príspevok nie je vymazaný, iba správne zaradený ;-)

utorok, 18. februára 2014

Keď minulosť povie - Obzri sa! 2.

Už som vám ukázala vyšívaný čepiec svojej starej mamy TU.  Dnes vám ukážem rukavice.









Príbeh rukavíc je takmer totožný s príbehom čepca. Prezerala som si staré fotografie a oči zaznamenali niečo známe. Tentoraz to boli smotanovo biele rukavičky z kozľacinky. I keď trochu zájdené, stále jemné a ani trochu nevypadali na svoj vek.
Stará mama zvykla nosiť klobúk, kabelku a rukavice, pekne zladené k topánkam a ostatnému oblečeniu. Samotné rukavice ma neprekvapili, ale keď som ich priradila k snímku a kalkulačka v hlave zarachotala, musela som zložiť z hlavy pomyselný klobúk a vystrúhať parádnu poklonu neznámemu majstrovi.
Čakáte spomínanú fotografiu?


Stará mama, ako družička na voľačej svadbe. Vraj tam mala približne 16 rokov. 
Odhad veku rukavíc - asi 84 rokov, ak tipujem, že na svadbu jej rodičia kúpili celkom nové rukavičky.
Podľa rozprávania, rodičia mojej starej mamy si nechávali posielať francúzske módne časopisy a nechávali svojej dcére podľa nich šiť.
Fotografie sa mi nezachovali, ale ak si predstavíte staré české filmy a oblečenie herečiek - Adina Mandlová, Nataša Gollová - nuž niečo v tom duchu.
Spomínam si na jednu fotografiu, ktorá mi ostala v pamäti. Stará mama sedí na záhradnej stoličke, v ruke tenisová raketa a oblečená je v šortkách.

Ešte jeden záber. Je z legitimácie a vek dámy si netrúfam odhadovať.
Pridám ešte dva snímky jedného obrusu, ktorý patril do výbavy mojej starej mamy. Výbavu mala skutočne rozsiahlu a fotografie zachovaných predmetov by zabrali mnoho miesta. 
Možno niekedy nabudúce.

Človek by nemal žiť minulosťou, ale prečo sa občas neobzrieť a nepripomenúť, že kedysi malo remeslo skutočne zlaté dno a každá vec, hoci obyčajná, používaná denne, mala svoju dušu.
Prajem si, aby pribúdalo ľudí, ktorí dajú prednosť kvalite, pred komerciou.

Dopozašívania :D
Nabudúce mám v pláne ukázať trochu folklóru ;)

6 komentárov:

  1. Výlety do minulosti se mi opravdu líbí.
    Na člověka dýchne takové zvláštní kouzlo.
    Dřív si lidé věcí víc vážili a podle toho se k nim také chovali.
    Dnešní konzumní společnost o mnohé přichází...

    Díky za krásné obrázky a těším se na další :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Presne moja reč, Vendi.
      Ešte mám pár vecičiek, ktoré plánujem ukázať :D

      Odstrániť
  2. Člověk by neměl žít minulostí, ale ráda a často se v ní hrabu. Ehm, to si trochu odporuje :D. Ty rukavičky na staré fotografii vypadají tak jemně, stejně, jako tvoje babička...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Áno, Tvoje reportáže o pátraní v starých archívoch ma tak trochu nakopli k revízii mojich pokladov.
      Akurát som nemusela retušovať deduškov ... :D:D

      Odstrániť
    2. No jo, pradědečkův rozkrok, to byla kapitola sama o sobě :D.

      Odstrániť

Ďakujem za návštevu a želám krásne tvorenie :)