Keď minulosť povie - Obzri sa! 2.

Už som vám ukázala vyšívaný čepiec svojej starej mamy TU.  Dnes vám ukážem rukavice.

Príbeh rukavíc je takmer totožný s príbehom čepca. Prezerala som si staré fotografie a oči zaznamenali niečo známe. Tentoraz to boli smotanovo biele rukavičky z kozľacinky. I keď trochu zájdené, stále jemné a ani trochu nevypadali na svoj vek.
Stará mama zvykla nosiť klobúk, kabelku a rukavice, pekne zladené k topánkam a ostatnému oblečeniu. Samotné rukavice ma neprekvapili, ale keď som ich priradila k snímku a kalkulačka v hlave zarachotala, musela som zložiť z hlavy pomyselný klobúk a vystrúhať parádnu poklonu neznámemu majstrovi.
Čakáte spomínanú fotografiu?

Stará mama, ako družička na voľačej svadbe. Vraj tam mala približne 16 rokov. 

Odhad veku rukavíc - asi 84 rokov, ak tipujem, že na svadbu jej rodičia kúpili celkom nové rukavičky.

Podľa rozprávania, rodičia mojej starej mamy si nechávali posielať francúzske módne časopisy a nechávali svojej dcére podľa nich šiť.

Fotografie sa mi nezachovali, ale ak si predstavíte staré české filmy a oblečenie herečiek - Adina Mandlová, Nataša Gollová - nuž niečo v tom duchu.
Spomínam si na jednu fotografiu, ktorá mi ostala v pamäti. Stará mama sedí na záhradnej stoličke, v ruke tenisová raketa a oblečená je v šortkách.

Ešte jeden záber. Je z legitimácie a vek dámy si netrúfam odhadovať.

Pridám ešte dva snímky jedného obrusu, ktorý patril do výbavy mojej starej mamy. Výbavu mala skutočne rozsiahlu a fotografie zachovaných predmetov by zabrali mnoho miesta. 

Možno niekedy nabudúce.

Človek by nemal žiť minulosťou, ale prečo sa občas neobzrieť a nepripomenúť, že kedysi malo remeslo skutočne zlaté dno a každá vec, hoci obyčajná, používaná denne, mala svoju dušu.

Prajem si, aby pribúdalo ľudí, ktorí dajú prednosť kvalite, pred komerciou.

Dopozašívania :D

Nabudúce mám v pláne ukázať trochu folklóru ;)